Každý deň sme v kontakte s jedlom, akéhokoľvek druhu a chuti. Táto samozrejmosť v nás preto nepodnecuje chuť pýtať sa, aký majú jeho jednotlivé zložky na nás vplyv. Ale už aj malé deti vedia, že ak sa chceme dozvedieť, čo najviac, treba sa pýtať. V minulých článkoch sme sa venovali diétam, jojo efektu, či radám od odborníkov na zdravú stravu. Skúsme si teraz odpovedať na päť otázok o strave, jej jednotlivých častiach a typoch potravín z rozličných uhlov pohľadu:
Prečo je zelenina univerzálnou zložkou potravy?
„Zdravé stravovanie začína pri pochopení toho, že do žalúdka nemôžeme hádzať hocičo. Žalúdok dokáže na jedno trávenie spracovať jednu zložku s neutrálnou. Neutrálna zložka je zelenina. Môžeme s ňou skombinovať napríklad bielkoviny ( syr vajcia, tofu, sóju...), škroby (ryžu, hrach, kukuricu...) a aj uhlohydráty (chlieb, obilniny...)," odpovedá Michal Galis.
Prečo nie je vhodné konzumovať nízkotučné výrobky?
„Tuk je nositeľom chute. Ak ho z nejakej potraviny odstránime, musíme sa postarať o to, aby bola potravina opäť chutná,“ radí Anna Kričková a dodáva, že „väčšinou sa to deje pridávaním cukrov a iných prídavných látok, ktoré nám v konečnom dôsledku uškodia oveľa viac ako samotný tuk.“
Čo by sme mali vedieť o peli?
„Pre svoje antibiotické účinky lieči aj črevné problémy,“ spomína jednu z jeho mnohých funkcií Igor Leitner. „Tlmí a ničí rast škodlivých mikróbov a pomáha množeniu dobrých - saprofytických. Obrazne by sa dalo povedať, že je črevným policajtom. Reguluje tiež črevné funkcie - na jednej strane lieči chronickú zápchu a na druhej strane pôsobí proti hnačke. Pomáha liečiť zápal čriev, a taktiež výborné výsledky boli zistené pri liečbe pacientov s problémami s prostatou. Peľ dobre ovplyvňuje psychiku, upokojuje nervy a znižuje stavy napätia. Veľmi priaznivo pôsobí pri poruchách spánku a depresiách a to vďaka bohatému obsahu zinku a vitamínu B6.“
Aké zabudnuté potraviny by sme mali obnoviť vo svojom jedálničku?
„Najmä na Slovensku sa akoby zabudlo na strukoviny a na to, že existujú rôzne druhy obilnín i pseudoobilnín. Pritom by mohli obohatiť svoju stravu o také druhy, ako je špaldová pšenica, jednozrnka, dvojzrnka, kamut, amarant, quionoa, pšeno, alebo pohánka. Okrem hrachu existuje aj cícer, bôb, sója a mnoho odrôd fazule (napr. mungo), či šošovice (napr. červenej),“ vymenúva jednotlivé druhy Ekotrend Myjava. „Mnohé z týchto zrnín si zachovalo oveľa viac vitamínov a cenných minerálií, ako prešľachtené tradičné odrody. Treba len nájsť ten správny recept, ktorý vám zachutí a dochutiť jedlo trebárs čerstvými bylinkami.“
Prečo si treba dávať pozor na tepelnú úpravu potravín?
„Zelenina, teda vitamíny v nej, majú tepelný limit, ktorý sa nesmie prekročiť!“ upozorňuje Michal Galis a pokračuje: „Je to 54 stupňov. Potom sú potraviny -otraviny, lebo sú mŕtve, a náš imunitný systém začína s touto potravou bojovať, ako s neznámym jedom, ktorý neobsahuje ani svetlo, ani iné prospešné látky. Napríklad špenát, ak je tepelne upravený, to zdravé sa v ňom zkryštalizuje a ukladá sa v obličkách, ako pekné kamienky do náhrdelníku. Odhliadnuc od toho, telo bojuje ako s chrípkou, a takto dlhodobo vyčerpaný organizmus zlyháva na všetkých frontoch. Preto zeleninu treba len krájať, umyť teplou vodou a konzumovať. Skúšali ste už surovú brokolicu? Vyskúšajte, žalúdok sa poteší, hneď ako ho prejde prekvapenie.“
Podobných otázok si môžete položiť ešte oveľa viac. Naša strava sa nás priamo dotýka a preto je témou, o ktorej sa oplatí vedieť naozaj veľa.
foto: www.i.sme.sk, www.biospotrebitel.sk, www.pocuponehu.on.ca
